Ochorenia spôsobené mikroorganizmami boli po stáročia pre ľudstvo smrteľné. Situácia sa zmenila až v 30-tych rokoch minulého storočia, kedy Alexander Fleming zistil, že preparáty na báze sulfanilamidu dokážu zastaviť rast baktérií. Tento objav spôsobil revolúciu v medicíne.

Lekári po prvýkrát dostali možnosť efektívne liečiť infekčné ochorenia. Antibiotiká sa postupne začali používať na stále širšie spektrum ochorení. Ich masové, a často nesprávne, využívanie je dôvodom viacerých negatívnych komplikácií, ako je rezistencia baktérií, alergie, či disbakterióza (narušená mikroflóra čriev). To je aj dôvodom vzniku rôznych mýtov, predsudkov a protichodných názorov na ich používanie.

Kým jedna skupina je zásadne proti používaniu antibiotík, tá druhá je naopak naklonená k ich použitiu už pri prvých príznakoch ľahkej nádchy či iného ochorenia, a to často aj bez konzultácie s lekárom. Pre obe tieto skupiny platí tak, ako aj v prípade iných liekov, nasledovné: na to, aby mala antibiotická liečba želaný účinok, musí byť použitie antibiotík indikované lekárom na základe vyšetrenia a antibiotiká musia byť užívané v súlade s odporúčaniami lekára.

Mýty a fakty o antibiotikách

Mýtus: Antibiotiká liečia nádchu aj chrípku

Tento mýtus je veľmi rozšírený, ale pravda je taká, že uvedené ochorenia sú spôsobené vírusmi, na ktoré antibiotiká nezaberajú. Vírusové infekcie majú široké zastúpenie medzi respiračnými ochoreniami, ale spôsobujú aj ochorenia ako osýpky, očné infekcie, infekčná mononukleóza, žltačka a pod. V týchto prípadoch sa antibiotiká predpisujú iba v prípade bakteriálnych komplikácií ochorenia, ktoré často vznikajú v dôsledku oslabeného imunitného systému človeka.

Mýtus: Antibiotiká sú škodlivé

V poslednom období sa objavujú názory, že antibiotiká sú škodlivé pre ľudský organizmus a treba sa im za každú cenu vyhýbať. Pravda je však taká, že bez antibiotík sa v mnohých prípadoch nezaobídeme. Je to tak napríklad pri akútnych infekčných ochoreniach, ako je angína, zápal pľúc, zápal močových ciest, zápal stredného ucha, a i.

Bez použitia antibiotík v mnohých prípadoch riskujeme vážne komplikácie ochorení. Obyčajná angína, ktorá nie je liečená antibiotikami, môže spôsobiť vážne poškodenia srdca, obličiek, či vznik chronických ochorení, ktoré výrazne znižujú kvalitu života pacienta. Napriek tomu, že antibiotiká môžu mať určité vedľajšie účinky, existujú prípravky, ktorých užívanie spolu s antibiotikami výrazne znižuje nežiaduce účinky, ako alergia alebo disbakterióza.

Mýtus: Ak mi antibiotikum zabralo, môžem ho použiť aj na iné ochorenia

Mnohé ochorenia majú podobný priebeh, ale ich príčina môže byť iná. V mnohých prípadoch môžu byť príčinou ochorenia vírusy, ktoré na antibiotiká nereagujú. Treba tiež brať do úvahy rôzny prah citlivosti jednotlivých baktérií k antibiotikám. V prípade opakovaného užívania antibiotika sa môže stať, že baktérie si k danému antibiotiku vytvoria ochranu a stanú sa voči nemu odolné. Je preto možné, že to isté antibiotikum nemusí byť účinné pri ochoreniach, ktoré majú rovnaký priebeh.

Mýtus: Antibiotikum sa dá zohnať aj bez lekárskeho predpisu

Mnohí z nás sa niekedy pohrávali s myšlienkou, ako sa dostať k antibiotiku bez potreby návštevy lekára a lekárskeho predpisu. Samoliečba antibiotikami je veľkou chybou, ktorá okrem toho, že neprinesie požadovaný liečebný výsledok, môže spôsobiť aj zbytočné zaťaženie organizmu, rezistenciu baktérií, a teda aj sťaženie liečby tohto, či budúcich ochorení.

Mýtus: Ak sa začnem cítiť lepšie, môžem antibiotiká prestať užívať

Jednou z najčastejších chýb pri užívaní antibiotík je predčasné zastavenie liečby pri zlepšení stavu pacienta, kedy v dôsledku subjektívneho pocitu zdravia prestávame na liečbu myslieť. Stáva sa, že pacienti prerušia liečbu úplne alebo zabudnú užiť pravidelnú dávku svojho antibiotika a rozhodnú sa, že už nemá význam pokračovať.

Neriskujte! Podstatou antibiotickej liečby je udržať určitú koncentráciu antibiotického prípravku v krvi počas dostatočne dlhého obdobia, aby mohli zničiť choroboplodné baktérie. Pokiaľ sa táto koncentrácia neudrží, baktérie sa opätovne začínajú množiť a choroba sa nám môže vrátiť. V takomto prípade nám však už antibiotiká nemusia zabrať. Preto, ak ste zabudli na svoju pravidelnú dávku antibiotík, užite ju hneď, keď si na to spomeniete. Ďalšiu dávku už užite podľa pôvodného plánu. Svoju liečbu vždy ukončite v súlade s odporúčaniami lekára.

Mýtus: Bez antibiotika tú nádchu nevyliečim

Nádcha je v podstate vírusové ochorenie, na ktoré antibiotiká nezaberajú. Netlačte preto na svojho lekára, aby vám predpísal antibiotiká v záujme čo najrýchlejšieho vyzdravenia a nástupu do práce, či školy.

Antibiotiká prichádzajú do úvahy v prípade, že sa po 3-4 dňoch stav pacienta nezlepší, prípadne sa naopak zhorší. Príčinou môže byť, že z dôvodu vyčerpania organizmu v dôsledku vírusovej infekcie vzniknú bakteriálne komplikácie ochorenia. Predpisovať antibiotikum preventívne, aby sa predišlo komplikáciám, je opodstatnené len v prípade ťažkých chronických ochorení. Vo všetkých ostatných prípadoch má imunitný systém dostatočne silné obranné mechanizmy na to, aby infekciu zvládol sám. Predpisovať antibiotikum len pre pokoj rodičov alebo pacienta nie je pre zdravie pacienta prospešné.

Mýtus: Antibiotiká podporujú imunitný systém

Existujú dva základné druhy antibiotík – baktericídne, ktoré ničia baktérie a baktériostatické, ktoré zabraňujú množeniu baktérií. Antibiotiká tak rôznymi mechanizmami pomáhajú imunitnému systému vysporiadať sa s infekciou. Antibiotiká však imunitný systém nepodporujú.

Je známe, že významným faktorom imunitného systému je normálna črevná mikroflóra, ktorú antibiotiká porušujú. Preto sa odporúča spolu s antibiotikami užívať aj probiotiká, ktoré majú za úlohu obnovovať črevnú mikroflóru. Pri viac ako 5-dňovej antibiotickej liečbe sa odporúča užívať aj vitamíny.

Mýtus: Antibiotiká treba užívať každých šesť hodín

Existuje niekoľko druhov antibiotík – či už čo sa týka liekovej formy (tablety, sirupy a pod.) alebo časových intervalov užívania. Prelomom v liečbe je antibiotikum, ktoré sa užije iba jeden-jediný raz, pričom nahrádza 7 až 10 dňovú antibiotickú liečbu.

Mýtus: Antibiotiká sa zásadne užívajú po jedle, aby neškodili žalúdku

Nie je to celkom pravda. Existujú totiž antibiotiká, ktoré je potrebné užiť nalačno. V opačnom prípade majú tendenciu viazať sa na jedlo a vylučujú sa z organizmu nevyužité. Iné antibiotiká je vhodné užívať počas jedla, keďže vtedy pôsobia najefektívnejšie. Pri niektorých antibiotikách je zase potrebné vylúčiť zo stravy mliečne výrobky.

Aby sme predišli nesprávnemu užívaniu antibiotík a zabezpečili efektívnu liečbu pre seba alebo svoje dieťa je potrebné vždy si prečítať príbalovú informáciu o lieku, v ktorej výrobca presne uvádza, ako treba liek správne užívať.

Mýtus: Antibiotiká strácajú svoje opodstatnenie, keďže vznikajú nové druhy baktérií, ktoré sú rezistentné voči všetkým druhom antibiotík

Iste mnohí z nás zachytili v poslednom období v médiách znepokojivé správy o novoobjavenej baktérii odolnej voči všetkým antibiotikám. Pravdou je, že tak, ako ide dopredu veda, spolu s ňou sa vyvíjajú aj baktérie, ktoré majú relatívne rýchlu schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a v záujme svojho prežitia sú schopné meniť svoj genetický kód a stavbu molekúl, čím si získavajú odolnosť voči aktuálnej liečbe.

Na trhu však existuje antibiotikum, ktorého účinnosť je založená na iných mechanizmoch, ako to bolo pri antibiotikách staršej generácie. Je preto odolné voči všetkým doteraz známym mechanizmom rezistencie baktérií a nereaguje na enzýmy, ktoré tieto nové baktérie produkujú za účelom odstavenia účinku antibiotika.

Money and Credit cards Policy

prerodicov.sk supports and endorses monetary policy to know your client. We accept credit cards, but first read the review on the site https://ccreviews.to. Fake IDs are not allowed and can only be bought on idgod. prerodicov.sk team.